Hibernujúca lastovička

Keď odpálili ľadovec

aby nezatopil ľudí

a jar prišla zase skôr

než pred rokom

mala som chuť

vypustiť šarkana

aj novoročný ohňostroj

Alebo sa nevrátiť od slnka

zostať ešte na noc

upliesť veniec

pod vianočným imelom

Nakoniec

nie je to tak dávno

čo som sa v apríli zbláznila

Ochrana pred cudzím dotykom

Vypadol mi z rúk

náhle bez pozvania

zmizol v dave

pýtam sa modrej víly

či dokáže

z prstu vrátiť človeka

aspoň na deň

Znie mi v bubienku

ten jediný dotyk

keď si stvoril kód

na koncerte v hluku

putuje od telu k telu

snáď ho ešte nájdem

Sú gitary a sú lampy

nie zo všetkých

vyskakuje gin

na počkanie

Deň potom

Keď otváram okno

a dívam sa

na vyhorené potrubia

ktoré nie a nie sa zaceliť

na chvíľu sa mi zazdá

že sme na konci cesty

Akoby za morom

putujeme

uprostred prachu

a úlomkov

Sme prví aj poslední

vraj tých

čo sa majú radi

nezastaví pohroma

ani vojna, ani...

Zobudíš sa a zistíš

svet je iný

len ja hľadám

naše tiene

v rozrezaných chodníkoch