Básnici nikdy nepovedia ľúbim

1.
Na šiestom poschodí
žije Lucia.
Muchy obkľúčili obed,
medvedík Otec dobrú vodu
dopíja
poet sa do obrazu nehodí.

Desia nás lásky ako náhody
a preto opäť radšej zhasnem.

Pár rokov žijem iba
v modrom období a ružové je
kedy tedy krásne.

2.
Máš toľko práce, koľko o mne rečí.
Kedy ti urobím deťátko na kolene?
O druhej ráno činžiak, väčší, väčší,
určite nájdem, kde sa končí
dúha.
Ak nie, tak na to rýchlo zabudneme.
Sú vianoce a ty si samodruhá.
Ktorý je ticho, pri sobáši svedčí.

3.
Pohľadom pálim snímky staré.
Sám uvalím
plavú ruskú lyžu,
sused sa snaží
ku mne prevŕtať.
Brnká mi na nervy ako na gitare,
recepty diktuje veľký ožran
hlad.
Z prievanu nemám ani fuka,
blízki mi hodia
vlasy do klobúka,
v albume vidíš,
ako ťa mám rád.
Plamienky takých voľajakých
nocí pália ma vodkou,
všetko do tla, hoci...

4.
Naučím ťa ako hady hladiť.
Výťah ma nesie na strop
platu.
Po sprche sme zase čistí,
dobrí, verní, mladí,
mamuša mi večer zhodí
hlavu celkom sťatú.
Zavčas si zbieram
skoré starosti.
Kto príde s fľašou,
klebetou ho pohostím.
Naučím ťa ako klamať
city. Zaspávame,
že sme láskou
na prasknutie sýti.

5.
Všetci žijú na Luciu
pierkom a olovom.
Bojím sa a znova stratím
kľúče.
Pravdy sa tu obliekajú
po novom,
právnik nesie na stôl taký
účet.
Taký, ježiš, taký chodí, ne taký!
Až kým štrngne nový
príbor z alpaky.
Taký účet, taký ježiš po vode,
taký, taký, do izby mi
nevojde...