Na krok od raja (úryvok)
Jeseň
Od konca
Spišská je minimálne druhé najkrajšie mesto na svete. Vyzerá jak menší Prešov, a to je pre Karčiho dosť dobrý dôvod na to, aby išiel študovať na jedinú drevársku strednú na Slovensku. A tá je v Spišskej. Jednoznačne odmieta Britviho podozrievavosť, že ide do Spišskej preto, lebo sa tam presťahovala rodina Rusnákovcov. Vrátane Scarlet. Je logické, že sa Britvi bojí, že sa gang zo Sídliska III v Prešove okamžite rozpadne, ale to predsa nemôže Karči brať do úvahy. Šak ide o jeho budúcnosť, ne o Britviho, Totka alebo Vargu.
Spišskú Novú Ves založili pri Slovenskom raji, keď o ňom ešte nevedeli. Jeden chalan mu hovoril, že je tam strašne veľa talentovaných ľudí zato, že pod námestím je urán a všetci za tisíc rokov zmutovali na vyššiu formu človeka. A to nie je iba dajaké také námestie, ale najväčšie na svete. Šošovkovité. Len jak mohli postaviť šošovkovité námestie, keď šošovky vynašiel jeden Čech za socializmu, povedal Totko. Ale jemu to je jedno, lebo bude na gympli a potom na výške, potom v Googli a potom dostane Nobelovku.
V Spišskej nebude sám, bránil sa Karči. Bývať bude u ujka Sokeľa, čo nemá deti, len tetu Magdu. „Tak to je trápne,“ precedil cez zuby Britvi a zapálil si tretiu cigaretu. V poslednej dobe je štýlový, kúpil si strojček na šúľanie, a preto má štýl. Totko síce dobre poznamenal, že to za pár rokov môže byť štýl s rakovinou, ale Britvi žije život na plný plynový zapaľovač.
Je leto a gang si užíva posledné chvíle svojej existencie na lavičke Sídliska III. Je čas rozdeliť sa a preniesť energiu do ďalších miest. Je čas, aby sa stali starými pardálmi so značkovým vinčiskom, pumami a neznámou muzikou, napríklad elektrošansón, jak robí Dida. Ale to všetko v minimálne druhom najkrajšom meste na svete – v Spišskej Novej Vsi. Čaute!
Prvý deň
Do školy nemá ďaleko, lebo Telep je bývalá štvrť železničiarov a hneď za ňou je Drevárka. Dakedy vraj bola úplne na opačnom konci mesta, ale to je jedno. Teraz je hneď pod nemocnicou. Asi, žeby učitelia nemali ďaleko, keď ich trafí zo študentov šľak.
„Sa netvár, jak keby si tu bol z milosti,“ povedal chlapec vedľa neho. Bol to Blaško a prišiel z dediny, ta nemal problém povedať do očí.
„Ne, som z Prešova,“ precedil cez zuby Karči a dačo si, akože, zapisoval do zošita - že vtipný. „Som zvedavý, jak ti to dlho vydrží.“
Poobede sa len tak stratil medzi domami a nechal, aby ho zaviedli kam chcú. Najlepšie by bolo, keby zistil, kde býva Scarlet. Ale to len zato, že sú obidvaja z jednej školy, ta sa môžu o všetkom rozprávať. Abo môžu aj mlčať. Tak jak o modernej hudbe, ku ktorej nemá čo Karči dodať.
Vietor bral použité sáčky do neba, kde ich pánbožko rozloží alebo z nich spraví dačo živé.
Pri malom podjazde je židovský cintorín, ktorý je zamknutý, lebo všetci Židia už umreli a netreba ich rušiť. Blaško sa rehoce, že Karči nepozná Novú Ves, a tak mu rozpráva, ako mesto dobyl Napoleón a Američania cez druhú svetovú zhodili výsadok a potom sa všetci dali ku komunistom a v 68-om Blaškov dedo vyhodil do ľuftu ruský tank.
„Si myslíš, že som z debilnej školy?“ spýtal sa Karči, keď odhodil špak.
„Ne, z Prešova. A to treba využiť.“
Prvý sen o Forišovi
Karči sa ocitol v roku 1849 v dajakom malom meste, kde bol samý hluk. Po ulici behali smiešne oblečení ľudia a hrešili, že tie ku... cisárske streľajú na zbrojnicu na Levočskej ulici. „To je kde? “ spýtal sa Karči a všetci si poklopali tri razy na čelo, žeby nezahovorili. Zrazu sa pri ňom zastavil dajaký bezďák.
„Občan, ja mam zapalky a ty cigaretľe. Podzme kooperovac,“ povedal.
Karči sa usmial a podal mu marsku. „Som Jančo a moje ľudze na mne robia. Všadzi, teraz napriklad haša, co še da.“
Keď to dopovedal, zaznela rana, že vraj z kopca Blamont, a kostolná veža začala pomaly, ale isto horieť. O chvíľu vyzerala jak veľká fakľa vzbúrencov. Jej srdcom bol zvon, ktorý sa z veže zrútil a pukol jak celá revolúcia. Karči utekal, potom sa zobudil a radšej sa išiel napiť, bo mal rozpálené čelo, a preto zajtra nebude môcť ísť do školy.
87 metrov nad chodníkom
Je najvyššia na Slovensku a basta. Keby sa postavili tri na seba, ešte furt by to bolo menej jak Ajfelovka, ale tá je zase zo železa a spoluobčania by ju isto odniesli do zberu. V zberni by sa zošaleli od roboty a chvíľu by to trvalo. Zato je veža z kameňa a dreva a vyzerá jak zaparkovaná raketa. Raz prídu mimozemšťania, zapnú dajaký spínač a novoveská veža vyštartuje na svoju ďalšiu cestu. Budú v nej piloti, ktorí urobia zo všetkých ufoncoch kresťanov v misionárskej polohe.
Magda varí
Ujko Sokeľ je bars fajny, lebo Karčimu nehovorí, kedy má chodiť domov. Stačí, keď sa zjaví o osmej. Bo inak by musel, jak hovorí, zariadiť zmenu času o hodinu skorej, a to je bars draha záležitosť.
Karči má vlastnú izbu, kde ho neotravuje segra, čo jej puberta vylízala mozog dočista - dočista. Jediné, čo mu chýba, je gang, s ktorým dakedy jak deti tyranizovali Prešov. Ale sa píše, bol som decko a hovoril som jak decko, teraz som na strednej a hovorim jak dospelý.
V škole sa ešte rozpráva s Garguľakom, čo trime pri všetkých vegetariánstvo. Garguľak má fajný skejt, čo mu kúpil oco za to, že s ním nežije. Karči rozumie, bo keby žil on s Garguľakom, ta by mu radšej kúpil jachtu. Garguľak by plával v mori osudu a trimal by sa vegetariánstva.
Jedol si? Jasné. Jasné, že ne. Budem. Si zohrej a dlho neponocuj. Neboj. Díky, teta. Som ti vravela, volaj ma Magda. „Mhm...“
Očitý svedok
Za týždeň bolo Karčimu všetko jasné. Mesto je menšie jak Prešov a dá sa pobehať rýchlo. Len večer si dáva bacha, bo Blaško je už doma a Garguľak trénuje. Mal by si nájsť nového Britviho s druhým danom v karate, bo nikdy nevieš, koho stretneš. Centrum mesta je síce večer pokojne rozložené pod kamerovým systémom, ale Karči vie, že všade sa nájde dajaký degeš.
Centrum je jak oko obložené sídliskami. Tarča, Mier, Pri Hornáde a v kútikoch sa jak slza skrýva sídlisko Východ, na opačnej strane odskočený Západ. Dakedy sa postaví na most a pozerá na Tatry v diaľke, dakedy vezme bicykel a vyletí po kopci do Raja. Keď zaspáva, zavrie oko s vežou v strede a sníva o tom, jak sa dakde v zákrutách Iglova schováva perla v podobe Scarlet.
Začne pršať. Jedno oko neostane suché.