Janko Račko
(26.09.1977)
Narodil sa Humennom, s rodinou žije neďaleko Bardejova, kde momentálne pracuje na stanici záchrannej zdravotnej služby ako vodič a záchranár.
Je zakladateľom Bardejovského literárneho klubu (BLK-u), ktorý aktívne manažoval v r. 2007 – 2012. Bol tvorcom a redaktorom klubového občasníka M(ed)úza, organizátorom literárneho podujatia Randevú pod hradbami a Literárnych podvečerov v Bardejove ako aj celoslovenskej literárnej súťaže Muzaika (2010) a literárnej turistiky mladých autorov Poďme splašiť múzu. Členom Spišského literárneho klubu je od r. 2021.
Ocenenia
Získal viacero literárnych ocenení a čestných uznaní v celoslovenských literárnych súťažiach (Krídla Ivana Laučíka, Poetická Ľubovňa, Súťaž o Krajinu Zázračno, Literárna Senica L. Novomestkého, Literárne talenty Humenné, Ihnátové Hanušovce, Súťaž o cenu Slovenského učeného tovarišstva Trnava, a i. r. 2006 – 2011).
Publikoval
Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch a zborníkoch ako RAK, KAM, Verse versus verse, Dotyky, Knihy na dosah, Fractal a i. Jeho debutové básne boli preložené v spolupráci s Wáclaw Turek do poľského jazyka a publikované v poľských almanachoch Do pierwszego zdziwienia, Echem minionych snów a Na dwoje stól, (2008 – 2010).
Vydal
Zbierku básní ...neviem kráčať po hladine (2020) a zbierku poviedok Pod modrým majákom, (FAMA art Spišská Nová Ves, 2022).
