Zaznamenávanie

Napísali mi do záznamu,

klame,

musel som im veriť.

Napísali mi

na zárubňu dverí

len Gašpar –

vždy nám niekto chýba.

Prikázali mi ukázať,

tak som tam stál nahý,

nevediac ktorým z prstov,

aby nebolelo.

Zabúdajú iba veľkí

a tak moje telo

schovali pod orech,

dušu kamsi hore.

Píšu mi, prikazujú

a je z toho choré

celé moje mesto.

Len mňa už niet,

odkedy som stretol

vášho najvyššieho.

Napísali mi do záznamu,

nebol.

„Provereno...”

Bolí ma dievča z Ukrajiny,

vy presne viete ktoré.

Ryšavé, s ruským prízvukom

chodiace po tábore,

do mŕtveho už zaľúbené.

Bolí ma každodenne

ako nás všetkých

z monitorov oči.

Bolí ma žena

na lavičke s vnučkou,

zástera, akú

mala moja mama.

Tiež chcela doma skončiť,

ale smrť

býva na to malá,

nevie, či sa vráti.

Bolí ma muž s barlou

- prázdno v ušiach si kráti

otázkami do seba

a hlavou v dlani

ako samopalom.

Za malý život

opäť iba málo.

Nevravte, že vám

nie je známy.

Bolí ma

ten včera vymazaný

nápis na múre:

„Provereno, min net!”,

a my za obrazovkami

a v nás neskutočný,

neexistujúci svet.