Pochody

I.

Dodnes sme detstvom poranení,

dodnes nás láka

teplo v náruči.

Je pravda a je iba štýl,

ktorým sa líši

pýcha od pokory.

Dodnes sme malí,

na horúčku chorí,

dodnes nám chýba

presne toľko síl,

koľko je krokov k mreži,

na ktorej visí slučka.

Dodnes sme neuchopiteľní,

dodnes sa nás učia

nedočkavé dejiny.

II.

Nepovedz pravdu,

bolí ako lož,

ako prúd,

ako posledných

pár metrov na vrchol.

Nepovedz pravdu,

kým ňou niekto nepohol,

kým nie je overený

jazýček

ktorý sa ti vryje pod kožu.

Dodnes sme prví,

okydaní slávou

a ako takým nám už nemôžu.

III.

Je istá nádej,

hlási sa však ku nej

najmenej tisíc ciest.

Mám suché ústa -

chliev,

čo som mal nevymiesť,

aby sa prstom ukázalo

na kráľov, ktorí

vôbec nie sú nahí.

Mám zápal z toľkej roboty

a mám len toľko snahy,

aby ma našli s kamerami,

dievčatá hore

s mediálnou školou

a večne nesmrteľná smrť.

Je istá nádej:

Ich poloprázdna náruč,

zástava,

ktorou ma dajú ovinúť.

IV.

Dodnes sme detstvom poranení,

dodnes nám tečie po brade

mlieko, krv, láska, nikotín.

Je pravda,

ale s klamstvom je vždy tím,

uteká voda popod ľad,

všetko je stále čisté.

Mám zápal oka,

nevidím, neviem, kto ma má,

kam som to opäť prišiel.

Je istá nádej,

musí mať však davy,

Husa a božie prikázanie.

Kto zapaľuje, zhorí

spálený do tla za oboch.

Mám toľko práce

v tomto chlieve, moji,

že ma už ani zo zvyku

nebaví hovoriť si Boh.