O pravde
Isto by sme nevyvážili
zlatom, prachom,
rozprávkami,
smrť,
ktorá je medzi nami
prítomná už tým,
že o nej mlčíme,
mysliac si, že je slepá.
Ale ona nie.
Tu i tam sa zjaví.
Pošle nám svoje parte
s menami tých,
ktorí tiež o nej vedeli
a mlčali,
mysliac si,
že je slepá.
O večnosti
Dnes som zas
urobil pár krokov
k večnosti.
Meral som trámy
na nový krov domu,
ktorý tiež raz zostarne.
Niekto cudzí
to však zistí,
zase mu zmeria na šaty.
A tak to pôjde dookola...
Až kým nepríde sám Boh
a všetko nezastaví...
Bohovia vždy boli takí.
Presní,
nevypočítateľní.
Margecany II.
Kdesi som mŕtvy
V štyridsiatom piatom
na tabuli s ďalším
menom železničiara
Ale je rok 2003
mláky sú plné peľu
dievčatá
v nohaviciach
ktoré im úzkostlivo
zvýrazňujú ženstvo
hovoria o živote
smejú sa
vlastne len tak
sú
nabité
v mojom oku
do prasknutia
toho podvodu
výmyslu
mystifikácie smrti
ktorá jednoducho
je
x x x
Pekná, zrelá žena
vo vlaku spí.
Plachá ako
všetky tvoje
dnes už zrelé ženy.
Mal by si sa jej
tiež
dotknúť jazykom,
cudzej a krásne
zakázanej,
aby zastenala.
Tak ako ona teba.
Tým rozoklaným.