Prvý zimný prechod Kyseľom

 19. februára 1911 sa vybrala od ústia Kyseľa proti jeho toku výprava pod vedením Alexandra Mervaya spolu s Ľudovítom Rokfalusym a Barnom Schmidtom. Spoločne pokorili Kyseľ prvýkrát v zimných podmienkach. Druhý prechod vykonal Alexander Mervay 14. januára 1912 v spoločnosti bratov Ladislava a Imricha Teschlerových.

V opisoch zimných prechodov Kyseľa od Alexandra Mervaya sa vo vodopádoch už vyskytujú drevá a drevené rebríky. Pravdepodobne ich vybudovali prví dobyvatelia za účelom bezpečného prechodu.

Prvovýstup Obrovským vodopádom 25. augusta 1907 mohol vyzerať asi takto:

Partia sústredená okolo Tivadara Meszlériho, do ktorej v nedeľu 25. augusta 1907 patril sudca Béla Balogh, lesný inžinier Ľudevít Pálka a učiteľ Kazimír Kozlovský, sa ešte za tmy vybrala z Iglova smerom na západ do vtedy ešte Hrabušických vrchov (dnešného Slovenského raja). Premýšľali nad nepokorenou stenou vtedy ešte Meszléri vízesés, dnešného Obrovského vodopádu. Do Kyseľa postupovali rýchlo a vytrvalo. Po dosiahnutí vytúženého miesta pod vodopádom si oddýchli. Nasledoval výstup na stenu vpravo (v smere toku Kyseľa) od vodopádu. Mokrý a machom pokrytý šmykľavý vápenec ich však odmietal. Dobre napredoval absolvent Učiteľského ústavu v Iglove, ktorý o pár dní nastupoval ako učiteľ v blízkych Danišovciach. Bol to vysoký, štíhly mládenec Kazimír Kozlovský. V stene sa mu darilo. Napriek rozochveným kolenám zdolával prvú tretinu steny voľným lezením. Na štande, kde sa zastavil, si oddýchol. Celá partia ho napriek hluku vodopádu intenzívne povzbudzovala. Konopné lano pri lezení mu doteraz bolo skôr iluzórnou pomôckou. Nasledoval traverz doprava a o chvíľu stál na skalnom stupni pri vodopáde. To však ešte netušil, že ten najťažší úsek má pred sebou. Lezenie v hornej časti vodopádu bolo náročné, dá sa povedať, že na vtedajšiu dobu to bol vrcholný či špičkový horolezecký výkon. Šikovne využíval každú skalku, škáru či iné úchyty na to, aby sa priblížil k vytúženému vrcholu. Stenu vedľa vodopádu zdolával centimeter po centimetri. Konečne stál na vrchole vodopádu. Nasledovalo zaistenie zdolanej cesty. Potom sa partia priekopníkov vybrala hornou častou tiesňavy do jej záveru (dnes Kyseľ rázcestie) a cestou uhliarov vystúpili na Menedekkő, teda Kláštorisko.

Ján Petrík st.

(17.12.1949)

Žije v Spišskej Novej Vsi, v súčasnej dobe je na dôchodku. Je členom Horskej služby oblasť Slovenský raj a členom Spišského dejepisného spolu. Venuje sa literatúre faktu. Zaoberá sa dejinami Spiša, rodného mesta, letectva na Spiši, Slovenského raja, športu na Spiši a jeho osobnosťami. Členom klubu je od roku 2016.

Publikoval

Letectví + Kosmonautika, Krásy Slovenska, Tatry, Horolezec, regionálna tlač (Spišské hlasy, Nové Spišské hlasy, Korzár, Informátor mesta Spišská Nová Ves – Ičko, Noviny Spiša), v ročenkách Spišského dejepisného spolku a rôznych príležitostných zborníkoch. Pre mesto Spišská Nová Ves v rokoch 2008 – 2010 spätne a priebežne spracoval päť ročníkov kroniky mesta Spišská Nová Ves.

Vydal

Malá vojna – marec 1939 (Nové Spišské hlasy Spišská Nová Ves, 1998), Spišská tragédia (Matica slovenská Martin, 1999), Karpackie niebo 1939, spolu s Olejko, Andrzej (Biuro Uslug Komputerowych Stanislav Smaga, Debica, Poľsko, 2001), Lietanie v Spišskej Novej Vsi (Polygrafia A. Macko + Aeroklub SNV Spišská Nová Ves, 2004), Novoveská Huta (Polygrafia A. Macko, Spišská Nová Ves, 2005), Slovenský raj – Náčrt histórie a osobností Slovenského raja. Udalosti – roky – ľudia (Polygrafia A. Macko Spišská Nová Ves, 2006), Horská služba a Slovenský raj (BAMBOW Spišská Nová Ves, 2006), Hrabušice, spolu s. Chalupecký, I., Lučivjanský, L., (Marián Tejbus – MTM Levoča, 2006), Štefan Petróczy von Petrócz, (ABC studio Spišská Nová Ves, 2007), 75 rokov ľadového hokeja v Spišskej Novej Vsi s kol., (Mgr. A. Macko, Spišská Nová Ves, 2008), Prímestské osady mesta Spišská Nová Ves (Mesto Spišská Nová Ves, 2008), Horolezectvo v Spišskej Novej Vsi, (ABC studio Spišská Nová Ves, 2011), História na udici (ABC studio Spišská Nová Ves, 2011), Dejiny mesta Spišská Nová Ves, s kol. (Mesto Spišská Nová Ves, 2014), Klauzy v Slovenskom raji (Scepusium Spišská Nová Ves, 2015), Kyseľ v Slovenskom raji (Scepusium Spišská Nová Ves, 2016), Žakarovská ozubnicová železnica (Scepusium Spišská Nová Ves, 2017), Iglovská elektráreň, Spišský šľachtický rod Munich (Scepusium, Spišská Nová Ves, 2018), Vznik a založenie Horskej záchrannej služby v horskej oblasti Bukovské vrchy (HZS, Zboj, Spišská Nová Ves a Centrum polygrafických služieb MV SR, 2018), Prechádzka tridsaťročnou históriou zoologickej záhrady Spišská Nová Ves 1989 – 2019 (PROGRUP Bratislava, 2018), História basketbalu v Spišskej Novej Vsi (BK 04AC LB Spišská Nová Ves, 2019).