xxx

namočím

končeky prstov

do vosku

a potom ho zlúpnem

je to moja prvá

pleťová maska

prvé ohraničenie

 

vosk je

najmäkšia zátvorka

za prepáleným večerom

keď uvažujem

aké to je

sa o niekoho oprieť

 

(možno ako čerešňa za uchom

možno ako tapacírovaná stena)

  

xxx

Ráno chutím

ako porcelánová.

Šálka, čo prebúdza

od pier.

Potom chladnem

nedotknutá ako večera.

 

Príbor sú šminky.

Rozpíjajú ma

do cudzích snov,

kvapkám, lesknem sa novo,

novučko.

 

Až v náručí

zostarnem.

 

xxx

Skoro som zabudla,

aké je sladké

plakať kvôli

rozbitému kolenu.

Keď dnes krvácam,

modlím sa

k tomu najúčinnejšiemu

plačebu,

ale už nie som

malá hrdinka.

Občas dokonca

zaklamem,

že nosím

 

nový odtlačok.

Ema Malíšková

(13.04.1997)

Žije v Levoči, pracuje v Bratislave, píše prevažne poéziu. Venuje sa aj hudbe, výtvarnému umeniu a umeleckému prednesu v slovenčine, angličtine a nemčine. Členkou literárneho klubu je od roku 2012.

Ocenenia

Múza 2010 (1. miesto – próza), Literárny Kežmarok 2013 (čestné uznanie – poézia), Poetická Ľubovňa 2014 (3. miesto – poézia), Literárny Kežmarok 2014 (2. miesto – poézia), Literárna Villa Zerna 2014 (1. miesto – poézia), Literárny Zvolen 2014 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2014 (laureátka) Poetická Ľubovňa 2015 (1. miesto - poézia) Literárny Kežmarok 2015 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2015 (laureát), Cena Rudolfa Fábryho (čestné uznanie), Literárny Zvolen 2016 (2. miesto)

Publikovala

Dotyky, Romboid a zborníky klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).