Posledná jeseň

som farebná

len keď zo mňa

padáš

cinkneš ako minca

čo pred sto rokmi

ešte mala tvár

korunuješ ma

na tŕňovú kráľovnú

po bozkoch

mi ostávajú

stigmy

ráno pokrikuje

prvý mráz

a o tri dni

 

už nič

 

Prsia

Vraj budem zlá matka,

keď mám nerovnaké prsia.

Ticho plačem

a ty furt

že neveríš,

že či isto

a že skúsiš.

 

Blúzka stesnie,

ako keby som stopovala.

 

Kričíš, že nepravda,

aj materské znamienko

je toho dôkazom.

Ale pritom je len

ostrovčekom,

na ktorom dnes

nemôžeš stroskotať.

 

xxx

Muž nikdy nebolí

len prvý raz.

Jeho slová sa precedia

cez hviezdy

a než padnú,

stihne ti sľúbiť

ešte stovky vecí.

 

Večer si

aj tak sama.

Záclonami ti hýbu

jeho pery.

V ich prasklinkách

zaspávaš

 

a budíš sa vykričaná.

 

Ema Malíšková

(13.04.1997)

Žije v Levoči, pracuje v Bratislave, píše prevažne poéziu. Venuje sa aj hudbe, výtvarnému umeniu a umeleckému prednesu v slovenčine, angličtine a nemčine. Členkou literárneho klubu je od roku 2012.

Ocenenia

Múza 2010 (1. miesto – próza), Literárny Kežmarok 2013 (čestné uznanie – poézia), Poetická Ľubovňa 2014 (3. miesto – poézia), Literárny Kežmarok 2014 (2. miesto – poézia), Literárna Villa Zerna 2014 (1. miesto – poézia), Literárny Zvolen 2014 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2014 (laureátka) Poetická Ľubovňa 2015 (1. miesto - poézia) Literárny Kežmarok 2015 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2015 (laureát), Cena Rudolfa Fábryho (čestné uznanie), Literárny Zvolen 2016 (2. miesto)

Publikovala

Dotyky a zborníky klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).