xxx

Kopem do jabĺk,

čo ostali ležať

príliš blízko kmeňa.

Vzala som len jedno,

stŕpol mi z neho

jazyk.

Nemôže byť ťažké

nájsť v lese pekného chlapa.

Alebo rovno siedmich...

 

Zo sklenenej truhly

vyzerá všetko krajšie.

Aj ten, čo na mňa čaká.

Dochádza mi však vzduch.

Asi budem potrebovať

bozk.

 

xxx

Kríž chladne,

ak na ňom

nevisí telo,

ale od rán

sa najľahšie

pripaľuje.

Klince sú zápalky,

v hlavičkách nosia

všetky tvoje chyby.

Ideš domov z omše,

škatuľky ti hrkajú

po vreckách,

modlitby sa roztrácajú

cez deravé ruky.

 

 

xxx

už nevedia vyrobiť

ženu v jednom celku

spolu s Evou

sa stratil návod

a odhryznúť správne

zo sveta

je až priveľký risk

 

spravím si ústa

aby si nimi videl

prúdiť vzduch

budeme sa milovať

a počúvať hádky

z iných poschodí

 

potom si ma umyješ

v zatúlanom ráne

 

v dennom svetle

som už znovu

rozsypaná

Ema Malíšková

(13.04.1997)

Žije v Levoči, pracuje v Bratislave, píše prevažne poéziu. Venuje sa aj hudbe, výtvarnému umeniu a umeleckému prednesu v slovenčine, angličtine a nemčine. Členkou literárneho klubu je od roku 2012.

Ocenenia

Múza 2010 (1. miesto – próza), Literárny Kežmarok 2013 (čestné uznanie – poézia), Poetická Ľubovňa 2014 (3. miesto – poézia), Literárny Kežmarok 2014 (2. miesto – poézia), Literárna Villa Zerna 2014 (1. miesto – poézia), Literárny Zvolen 2014 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2014 (laureátka) Poetická Ľubovňa 2015 (1. miesto - poézia) Literárny Kežmarok 2015 (1. miesto - poézia), Wolkrova Polianka 2015 (laureát), Cena Rudolfa Fábryho (čestné uznanie), Literárny Zvolen 2016 (2. miesto)

Publikovala

Dotyky a zborníky klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).