xxx

Ako môžem byť

maličká,

keď moje boky

sú skrútená struna,

čo sa rozpína

dotykom?

Ako,

keď mám rohovku

roztiahnutú doširoka

ako vitráž,

cez ktorú nakúkajú všetci

už vyspovedaní?

Keby som bola

maličká,

moja láska

by bola kút,

v ktorom sa špicatí

ukľaknutý dych.

Ale ja milujem

ako močiar,

ktorý neprehneš

cez koleno.

Preto taká nie som.

Rozopnutá až za roh

tvojho horizontu.

xxx

Hanba je kaša,

ktorá kypí,

hustne mi medzi

bokmi,

kvitne

ako kvetinový korzet,

ktorý nikdy celkom nestiahnem.

Hanba je ohnutá

ako koleno,

z ktorého ruka

vždy skĺzne,

ošúcha sa ako

stehná a nikam

neodbehne.

Hanba je široká

popretínaná striami

ako nebo pred úsvitom,

obaľujúca

celé moje telo.

xxx

Na dospelých ženách

obdivujem

ich odchádzanie.

Že kľučku vedia stisnúť

ako milenca nadránom

a ich kroky kŕkajú

ako žabky,

ktoré si ustielajú lekná

v perejach.

Chcela by som vedieť,

ako odísť

tak nasladko,

aby mi nevadili

odsunuté stoličky,

cez ktoré sú prevesené

mne priúzke šaty.

Ako mám za sebou

privrieť tak nehlučne,

aby z tvojej slobody

neopadli lupene,

aby náhle neuvädla

v cudzom lone?

Závidím dospelým ženám.

Chcem, aby sa aj moja pokožka

trblietala ako fatamorgána,

za ktorou sa

ešte raz

načiahneš.