Domov

Rovina.
Len miestami
popŕhlená žihľavou.

Uprostred dedinka. Kľačí
opásaná zásterou, poplátanou
a nariasenou pluhmi.

S jednou cestou vbok,
druhou viedla mňa
k dvoru, ktorý
na zeleno osvetlený hruškami
už pomaly zhasínal.

Otec ešte vzduchovkou
odblšil vysoký orech
a žienky motykami
hnali slnko za plot.

 

Po daždi

Strhávajú sa plátna
z obrubníkov –

mestá v alla prima
nahodené na chodníkoch.

A smútok naďalej
stojí modelom.

 

Tí hltači slnečných mečov,

ktorí s chátrajúcimi
mozaikami tvárí,
vo svetle prenikajúcom
vitrážami listov
posedávajú na posledných
lavičkách v parku

Na pleciach
vlastným tieňom,
z prachu a v prachu
vstupujúc
do spovedníc stromov,
s životom ťažkým ako viečka
odriekavajú dážďové
ružence trávy

Každý deň
po pár servusov.

 

Chlapi

Vtedy berú
lopaty
a pred domami narobia
biele mohylky.

Slnko ešte
prešmykuje za lesom,
keď napadne snehu
napadať.

Je pekný
a môže byť,
keď nestojí v ceste.

Milan Ladyka

(06.07.1981)

Žije v Ťahyni, venuje sa poézii a výtvarnému umeniu, členom literárneho klubu je od roku 2000.

Ocenenia

Viacnásobný laureát súťaží Literárne KošiceLiterárna Senica Laca NovomeskéhoMúza, Zemplínske peroDúhová lampa z krajiny zázračnoAkademický PrešovLiterárny Zvolen. Ocenený čestným uznaním na lit. časti súťaže Horalfest 07.

Publikoval

Slovenský rozhlas, Dotyky, Literárne kroky, Vertigo, Psí víno, denník Korzár a viaceré zborníky, naposledy zborník literárneho klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydal

Studňa a iné veci (Renoma, Michalovce 2014)

Ukážky z tvorby pre rozhlas

Poetissimo - Deň slepcov11. 6. 2009, 17,30; Rádio Regina