Gesto

Vodu a uterák –
zvolal Pilát Pontský.

Keď ho dal
odviesť a pribiť
vložil som si
hlavu do rúk.

Boli príliš
čisté.

Predstih

Stále tá neodbytná
ozvena smiechu.

A netúžil som po svete.
Nikomu neskladal
poklony.

Ani z kameňa
som si neodkrojil.
Až na útese.

Zoskočila do mňa
priepasť.

Pomedzi

V hrncoch uhladená voda,
nohy v okovách tieňov.

Hodiny rozpažili ručičky.
Drevo vyzlečené z ohňa
chladlo v peci.

A ona,
so všetkým tak
vyrovnaná,
ako som ju videl.

Pomedzi otcove prsty
v nasprejovanej
izbe.

Andriš

Čo navraví zaprie.
V rozhovore
pokojne aj trikrát
Po slzy hlboko načiera
ako do kapsy

Vzal na plecia svoj mučenícky
a odvtedy nasleduje
koho ním ovaliť.
Krívajúc,
celý svet mu je
trochu naklonený

Je dobrý.
Porobi, nekuri
Aj psom hodí kosti
Z nedeľného kohúta