Písané O
Či aj vesmír
pozerá na mňa
cez teleskop,
keď nad sviečkou,
v splne môjho čela,
v jeho prikrčených linajkách
prváčikovské O
opisuje
opustenosť.

Vzor
Slnko
v zemiakovej šupke
už len vonia,
krajinu nedonosí.
Je slamka,
ktorou dýcha pole
a na obzore
smuška
môjho otca
maliara natierača,
ktorý sa prechádza
s krajinným vzorom
na maliarskom valci.

Vlámačka
Stalo sa
ešte v noci,
keď bolo snehu.

Až ráno
sused,
čo šiel na teplé rožky
zbadal o stenu opretý
rebrík
a okná dokorán.
Za takú polhodinku
dorazil policajný džíp
a tri uniformy,
ktoré sa okolo domu
trochu prešli.
Zavreli okná,
rebrík nechali.
A to je všetko?
Myslím
na chýbajúci
sneh.

Nádych
Darovanému slnku
na zuby nepozeraj.
Lebo na ako dlho
Zatajíš dych?
A na ako dlho
zatajíš lásku?
Ale podeľ sa aj o hlt izby.
Miluj,
až ti srdce nahmatá
kľučku na rebrách
a vybehne von.
Až len
nebudeš
stačiť s dychom.

Psí dres
Páči sa ti tá
i tá,
pýtaš sa každej ako pes,
čo sa do domu
pýta.

Asi nemáš na to oči,
asi nemáš správny dres.
Pod domom ti súmrak močí
a má tmavý.
Rovnako aj dnes

páči sa ti tá
i tá. A každá ťa rozjatrí.
Pýtaš sa každej ako pes,
čo do domu
nepatrí.