Exodus
V slnku
zapadajúcom
prachom
ústi Níl

Tiché rany
pod jazvami
a prázdno
pred ktorým aj pustatina
zuteká

Za sebou si
stojím
a inej cesty už niet

Ak pílkou
nerozpolím more

Gesto
Vodu a uterák –
zvolal
Pilát Pontský

Keď ho dal odviesť
a pribiť
vložil som si
hlavu do rúk

Boli príliš
čisté

Tentoraz
Okrem mŕtvych v hroboch
sa už asi nikto
neobráti

Nikto neprečíta
tú kaligrafiu
bleskov

Nad všetko sa povznes
a sledujme
zvieratá
Možno nás
dovedú k arche

Ale tentoraz
po nás nesmie zostať
ani list

Von
Kým sme nezomreli
iba spíme
Zavinutí
do bieleho tela

Atak málo
by stačilo k zázraku
Len vyjsť von

Ešte tak pohnúť
k srdcu privaleným
kameňom