Iba

Izba si ma akosi zútulňuje
našepkáva rytinami bielych stien
v rohu neba svieti pavučina

V oknách na pántoch vŕzga noc
Život iba fúgou zavanie
Uzamknutý pred všetkým na
                                             x-krát nie

čítam sa jak staré noviny
Poučený o tom že na veciach
býva práve najkrajšie čakanie

Váza

Pod slnkom päťramenným
uprostred rodinného kruhu
na stole stojí váza s kvetmi

Krásna na všetky strany
kropí vzorovaný obrus
farebnými slzami
                          nevinne

s tvárou každá inam
tenučkým hrdlom prehltáva
svoju túžbu po hline

Výšivky

Čierny koč a konský záprah
na výšivkách visiacich na stenách
uháňajú z jednej do druhej

Pamätám na tie čierne slzy
vinúce sa po maminej tvári
ktorým načúvala iba ihla

Koč a kone no na žiadnej miesto
kam vlastne unikajú
Dnes si na všetko už zvykla