Dvere

Povedľa prebehla jašterička. Tak rýchlo, až sa zdalo, že sa nožičkami vôbec nedotýka rozpáleného piesku.

Muž si ju však nevšimol. Nevnímal, čo sa deje okolo neho. Iba nehybne sedel a uprene sa díval na dvere. Už mnoho rokov, počas ktorých sa mu v kostiach a kĺboch pomaly usádzal jemný prach púšte. Keď sa predsa len niekedy pohol, pociťoval v celom tele obrovskú, pálčivú bolesť, no i tak svoje miesto pred dverami neopustil. Horúci vietor sa doňho opieral a obrusoval ho ako kameň. Odnášal drobnučké kúsky jeho tela a rozsieval ich po nekonečnej púšti. Slnko mužovi vybielilo vlasy a spálilo kožu. Z večnej žiary nebeského ohňa bol už takmer slepý. Slzy, ktoré mu kedysi tiekli, keď sa bez žmurknutia pozeral na dvere, mu už dávno vyschli, ale aj tak neodvrátil pohľad.

Jedlo a vodu mu raz za týždeň priniesla karavána, ktorá prechádzala okolo. Hoci vietor každý deň menil tvár púšte a neustále premiestňoval piesočné duny, muž ostával pre pocestných neomylným orientačným bodom. Boli mu za to vďačný a on tam sedel s prekríženými nohami a uprene sa pozeral na dvere.

Istého dňa však kupci z karavány našli muža mŕtveho. Ešte stále sedel, no jeho oči sa už dívali inam. Vtedy z jednej ťavy zostúpil chlapec, vzal mužovo vyschnuté telo a zahrabal ho do piesku k ostatným. Potom si sadol na jeho miesto a uprene sa zahľadel na dvere v nádeji, že sa raz otvoria.

 

Spišská Sobota

Bol mesiac plný
ako nedopitý pohár
neba.
Bol piatok,
večer nad mestom,
kde svätý Juraj
zabil draka.
Bol deň a noc
a na šiesty mi
Pán Boh stvoril
teba.
Bol mesiac
ako odstrihnutý
necht.
A všetko bolo
nad mestom,
ktoré ani nevie,
že v ňom som.

 

Getsemanská záhrada

Som podbeľ, vravím,
Sedmikrások,
si moja
Getsemanská záhrada.
Raz som ti dokonca chcel
na okraj zošita
napísať:
voniaš.
No nenašiel som
dosť odvahy.
Som podbeľ
a ako taký
nemám ceny,
som podbeľ
jarou pobláznený.
Som podbeľ,
ale ty si púpava.
Snáď mi to všetko
iba takto pripadá,
som podbeľ
a ty moja
getsemanská záhada.

 

Zrkadlo

„Ach, aké som krásne,“
povedalo zrkadlo,
keď sa pozeralo
na ružu.

Peter Karpinský

(03.11.1971)

Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa próze a poézii a z teoretického hľadiska i komiksu. Je vedúcim Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (dejiny spisovnej slovenčiny, vývin slovenského jazyka, dialektológia, rétorika a dejiny a teória komiksu) a šéfredaktorom literárneho zábavníka pre chlapcov a dievčatá – Zips. Členom literárneho klubu je od roku 1994.

Ocenenia

Laureát súťaží Literárny Zvolen, Jašíkove Kysuce, Rubato ´98, Poviedka 2003 a Moravský festival poézie. Získal tiež mimoriadnu cenu poroty v súťaži Slovenska poviedka ´97, Prémiu ceny Ivana Krasku za debut v roku 1998, cenu za najlepšiu rozprávkovú knihu – 2001, 2007, 2011. Cenu dieťaťa 2011 na 7. roč. lit. súťaže o pôvodnú poviedku pre deti. V roku 2010 bol finalistom súťaže Anasoft Litera.

Publikoval

Dotyky, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Vlna, Literika, Bibiana, Knižná revue, Slovenský rozhlas a v zborníkoch literárneho klubu., naposledy PARNAS (2016).

Vydal

Zbierku poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 1997), knihy rozprávok Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (Mladé letá, Bratislava 2001), Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (Mladé letá, Bratislava 2007), knihu poviedok Nanebonevzatie (Pectus, Košice 2009), knihy rozprávok Sedem dní v pivnici (Perfekt, Bratislava 2011), Kde asi rozprávka býva (Perfekt, Bratislava 2013) a knihu povestí Skala útočiska (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), knihu poviedok pre deti Adela, ani to neskúšaj! (2016) a knihy rozprávok Teta Agáta a jej mačacia sedmička (Perfekt, 2017), Med z ľadových kvetov (Perfekt, 2019). Je autorom cyklu rozhlasových večerníčkov Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (2004), cyklov Celestín (2009), Povesti zo Spišskej Novej Vsi (2011), Príbehy o bratoch Konštantínovi a Metodovi (2013) a rozhlasových rozprávkových hier Koruna času a modrá koza (2000), Med z ľadových kvetov (2005) a Diablova skala (2011) a rozhlasovej hry pre mládež Adela (2015). Pre Slovenskú televíziu napísal scenár k dokumentárnemu filmu Encyklopédia slovenských obcí Spišský Štvrtok (2010) a Mikova (2011). Je zostavovateľom antológie súčasnej slovenskej prózy 5x5 (2011) a anglickej antológie slovenskej prózy The Dedalus Book of Slovak Literature (2015). Napísal monografiu Spojky a spájacie prostriedky v slovenčine (2013) a Poetika komiksu v texte a kontexte (2014).

Ukážky z tvorby pre rozhlas