Ulica

Kráčal po ulici, o ktorej sa mu každú noc snívalo. Boli na nej tie isté domy a tie isté obchody ako v jeho sne. Zo svojho sna poznal všetkých žobrákov, ktorí tu kľačali pri múre a prosili o drobné i spotených čašníkov pobehujúcich v záhradných reštauráciách.
Ak by teraz zavrel oči, mohol by ísť poslepiačky a nevrazil by do žiadneho stĺpa, vyhol by sa novinovým stánkom a kvetináčom, o ktorých vedel, že sú v nich vysadené sirôtky, ktoré celý rok fialovo kvitnú. Nemusel sa dívať ani do výkladov a tušil, že práve prechádza okolo klenotníctva, či okolo predajne suvenírov – za sklom sa tam naňho usmievali sadrové figúrky trpaslíkov, kľúčenky v tvare žabiek a ružové slony.
Po celý čas, kým kráčal po ulici, čakal, že pochopí, prečo sa mu ulica neustále vracia do snov. Pomaly došiel na námestie, do ktorého ulica ústila. A stále nič. Vrátil sa teda späť na jej začiatok a celú cestu zopakoval ešte raz.
Pod nohami cítil hrboľaté dlaždice, započúval sa do hluku a vravy ľudí vychádzajúcich z útulných kaviarničiek. Do nosa mu udrel štipľavý pach koní, ktoré tade pred malou chvíľou viezli turistov. Z diaľku k nemu doliehal zvuk zvonov odbíjajúcich celú hodinu. Všetko bolo presne tak, ako si to pamätal zo sna. Opäť došiel na námestie a znovu sa nič nestalo.
Po chvíli čakania sa posadil na lavičku a zadíval sa na fontánu, ktorá sa vypínala v strede kamenného nádvoria.
Na fontánu si sadol havran. Z veľkej žulovej misy sa napil vody. Zohol hlavu, omočil zobák a potom sa obzrel okolo seba. Znova sa napil. Vedľa neho stáli kamenné nymfy, už trochu zostarnuté – zelené od rias a čierne od dažďa. Hlava medúzy dávila vodu.
Havran odletel, no po chvíli sa vrátil znova a tentokrát sa vo fontáne začal kúpať. Prskal okolo seba vodu, až kým si opäť nesadol na okraj kamennej misy. Otriasol sa ako pes a rozprestrel krídla oproti slnku. Potom vzlietol.
Kým krúžil nad parkom, na chodník z jeho peria stekala voda. Na koho kvapky padnú, ten zhavraneje...
Svetlo pomaly začalo tmavnúť, vzduch sa ochladil. Muž vstal z lavičky a sklamaný sa vybral späť do hotela. V izbe vybral zo zásuvky nočného stolíka diár, do ktorého si zapísal: „Dnes sa opäť nič nestalo.“
V noci sa mu ulica prisnila zasa.

Nedeľa
Dážď za oknom
vrká ako holuby
a na balkón mi
sivomodrá melanchólia
zniesla vajce.
Čakám,
čo sa z neho
vyliahne.

Ty ležíš
na gauči – na strope
počítaš
hviezdy.
V kuchyni píska
čajník
ako výpravca,
to mi odchádza
ďalší vlak.

Ráno
Slnko
na oblohe
pozobalo všetky
hviezdy
a budík
ukazuje
štvrť na dnes.
Stoličky
sa ešte ospanlivo
túlia k stolu,
keď im
na raňajky varím
čierny čaj.
Záclona
mi v prievane
zamáva na rozlúčku
a ja odchádzam
do ďalšieho dňa
(bez teba).

  

Peter Karpinský

(03.11.1971)

Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa próze a poézii a z teoretického hľadiska i komiksu. Je vedúcim Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (dejiny spisovnej slovenčiny, vývin slovenského jazyka, dialektológia, rétorika a dejiny a teória komiksu) a šéfredaktorom literárneho zábavníka pre chlapcov a dievčatá – Zips. Členom literárneho klubu je od roku 1994.

Ocenenia

Laureát súťaží Literárny Zvolen, Jašíkove Kysuce, Rubato ´98, Poviedka 2003 a Moravský festival poézie. Získal tiež mimoriadnu cenu poroty v súťaži Slovenska poviedka ´97, Prémiu ceny Ivana Krasku za debut v roku 1998, cenu za najlepšiu rozprávkovú knihu – 2001, 2007, 2011. Cenu dieťaťa 2011 na 7. roč. lit. súťaže o pôvodnú poviedku pre deti. V roku 2010 bol finalistom súťaže Anasoft Litera.

Publikoval

Dotyky, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Vlna, Literika, Bibiana, Knižná revue, Slovenský rozhlas a v zborníkoch literárneho klubu., naposledy PARNAS (2016).

Vydal

Zbierku poviedok Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 1997), knihy rozprávok Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (Mladé letá, Bratislava 2001), Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (Mladé letá, Bratislava 2007), knihu poviedok Nanebonevzatie (Pectus, Košice 2009), knihy rozprávok Sedem dní v pivnici (Perfekt, Bratislava 2011), Kde asi rozprávka býva (Perfekt, Bratislava 2013) a knihu povestí Skala útočiska (FAMA art, Spišská Nová Ves 2013), knihu poviedok pre deti Adela, ani to neskúšaj! (2016) a knihy rozprávok Teta Agáta a jej mačacia sedmička (Perfekt, 2017), Med z ľadových kvetov (Perfekt, 2019). Je autorom cyklu rozhlasových večerníčkov Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev (2004), cyklov Celestín (2009), Povesti zo Spišskej Novej Vsi (2011), Príbehy o bratoch Konštantínovi a Metodovi (2013) a rozhlasových rozprávkových hier Koruna času a modrá koza (2000), Med z ľadových kvetov (2005) a Diablova skala (2011) a rozhlasovej hry pre mládež Adela (2015). Pre Slovenskú televíziu napísal scenár k dokumentárnemu filmu Encyklopédia slovenských obcí Spišský Štvrtok (2010) a Mikova (2011). Je zostavovateľom antológie súčasnej slovenskej prózy 5x5 (2011) a anglickej antológie slovenskej prózy The Dedalus Book of Slovak Literature (2015). Napísal monografiu Spojky a spájacie prostriedky v slovenčine (2013) a Poetika komiksu v texte a kontexte (2014).

Ukážky z tvorby pre rozhlas