Experiment

 

Ani v jedno z desiatich

už neverím.

 

Myslíš,

že ešte som?

 

Tvoja.

 

Neprídeš,

nepošleš,

nezavoláš.

 

Iba všemohúco

krčíš ramenami.

 

Krvavý

je ten príbeh,

 

môj požehnaný.

 

Zaťažko

 

Prehadzujem si ťa

z ľavej do pravej.

Hodiny striehnu

rovnovážny stav.

 

Mal si sa stať cestou,

aby som prešla

v trasovisku.

 

Bol to prešľap.

Vytriezvený Jób

a ďalšie bázne.

 

Byť tak na dne,

až som.

Aj keď mi šepkáš

nebuď.

 

Dobre si to vymyslel.

 

Bublinky z mojich úst

stúpajú k nebu.

 

Rozhovor

 

Ešte mi nalej jeden malý.

 

Samá voda.

 

Tak ma neprezrádzaj večnosti

a mlč.

 

Vieš čo si?

 

Bosonohá,

dobrák od kosti.

 

Ty smrť.

Mária Jankalová-Vaškovičová

(06.04.1962)

Žije v Gelnici, je konateľkou obchodnej spoločnosti, venuje sa poézii. Členkou literárneho klubu je od roku 1982.

Ocenenia

Viacnásobná laureátka Wolkrovej Polianky a iných literárnych súťaží.

Publikovala

Nové slovo mladých, Slovenské pohľady, Romboid, Dotyky, Literárna príloha Smeny, Literárny týždenník. Okrem iných zborníkov aj v zborníkoch klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydala

Zastávka na znamenie (Bratislava, Smena 1990), Napospas vetru, vode (Levoča, Modrý Peter 1996), Smädné studne (Spišská Nová Ves, FAMA art 2017).