Pavlač

Pozriem z okna –

niekto stojí vonku na pavlači.

Vyjdem von a vravím: nech sa páči.

Poďte ďalej slečna.

Na víno.

Srdce je zbraň obojsečná

a ľudská duša ako kasíno.

Nepoznám vás, no na samotu stačí

Keď niekto stojí vonku na pavlači.

Alebo príde komínom.

Ale potom je to, slečna,

Veru o inom.

Zrada

Do konára zapichnutá ratolesť

ani sneh, čo zdola hore padá

nespomenú si po jari na bolesť,

čo v slovníku má krycie meno zrada.

Chvíľa ma zrazu nemá rada.

A za chvíľou len ďalšie chvíle sú.

Som pešiak.

Za mnou barikáda

a tí, čo zradu neznesú.

Na čiernom poli kráľa hľadám.

Na bielom strážim kontesu.

Nebo

Nebo je tam, kde kvitnú modré slnečnice

A oranžové slnko osvetľuje tmu

Nebo je tam, kde príde bocian na Turíce

A lastovička na Kvetnú

Nebo sú strechy mrakodrapov

A kapitáni v Konkordoch

Nebo je modrá do plagátov

Na ktorej odfotia nás dvoch

Chvíľa

Dlho trvá iba chvíľa.

Všetko ostatné je krátke.

Dýcham cez pupočnú šnúru.

Panáčik na križovatke

červená sa od zlosti.

A ja plávam v litri vody.

Cudzím bruchom tlačím kočík,

čo kúpili mi do zásoby.

Nadobúdam vlastnosti.

Možno raz, keď budem veľký,

rozvalím sa do fotelky a otvorím si fľašu.

Plávať budem v litri rumu.

Bez vlastností, bez rozumu zapnem si tú Našu.

Ako potom môže chvíľa

trvať krátko,

keď som celý život ako

novorodeniatko?