Odkvitnuté kvety
I.
vôňa čerstvých perníkov
sa
zo mňa už vytratila
kráľ sa dnes
obesil na hodvábe
svojej posteľnej bielizne
zanechal po sebe synov a pol
princezninej cudnosti
trhá sebou
posledný raz
v posledných náznakoch
posledného života
za priesvitnou hmlou
bieleho saténu
vyvetraj pokiaľ ešte cítiť
čo napiekla starenka z fotografie
II.
raz si niekto povedal že
dobije svet
a keď ho dobil povedal
že to nestálo za to
a jeho hviezda žiari ďalej
ale na meno som už zabudol
noc ešte spí
pozerám na vločky tancujúce proti
nebu
na hlavu mi
padá
kozmonaut
kde je rebrík
domov predsa nie je tam
kde môžem len bývať
čo ma nepočuješ
poštár
to nevidí
má vlastné problémy ako
ktokoľvek celkom iný
III.
vo večernom snežení som zachytil
zopár cudzích slov
z inej zeme na Zemi mi šepkali
a z iného kraja
mesta
sveta
vraveli o sne a o ich planétach
a o váhavých vtákoch
na starých oploteniach
ich bývalých škôl
maturanti
ma išli učiť
uloviť si v dnešnej dobe vlastnú korisť
IV.
aj človek je len hlúpe zviera
ale celkom naopak
sa pozerá na svet cez krvavé viečka
svojich
vlastných
hlúpych
snov
akoby si nikdy nenacúval
do skla
akoby si býval jediný
v dome bez okien a dverí
ako by som nebol ako ty
tvoje staré mokasíny
bude nosiť
tvoje telo
až odkvitne za hviezdami
V.
a rozliate mlieko na zaprášenej
oblohe
si prespevuje pieseň o zaspatom lete
vysmieva sa nám
počuješ
ako sa nám vysmieva odkvitnutá lúka
ktorej ukradol vietor krásu
a teraz sa s ňou preháňa po
zhrdzavených
vlasoch našich
lások
už bude nedeľa
