odišla si

už dávno

som za tebou zamkol dvere

a predsa ťa ešte stretávam

na železničných priecestiach

stojíš tam s chlapcom v okuliaroch

čo mal vždy radšej blato

ako nové menčestráky

vždy kontrolujem

či je zamknuté

iba na jeden krát

stanica

čas padá z cigarety

do škár v podlahe

a nástenné hodiny

ďalej prorokujú

kto odíde

len tulák pri schodoch

skrýva v kabáte

holuby

xxx

na sivom poli

posunieš svoju figúru

o čosi bližšie

nemám šťastie v hre

ale aj tak

prvý škrtnem zápalkou