S básnikom na kolenách
Deň za oknami plynie slobodne,
včerajší dážď sa v poludňajšom sparne
a poza domy
vracia zo zeme. Stará mama
vo vyvetranej kuchyni
mastnou handrou zabíja muchy a roztrúsené
jablčné jadierka. Asi
určite po mne. A ja
tu takto: sedím
až mi tŕpnu nohy, učím sa jedinej
jedinečnej poézii, nedávam si pozor
na to, čo si myslím, čo
hovorím. Mocujem sa s novým kotúčom
toaletného papiera.
Na potrhanie
svoj.
Třikrát makarónske rubáí
Monológy pred spaním
Ach, Irenko Velichová –
jsi... A kdo tě převychová?
Prišiel básnik zo Slovenska,
mal len slová, slová, slová...
–––––
Ach, Irenko, sobě chytrá,
řekni mi, jak bylo zítra...
A nemám rým! (Neslýchané
za čias Suchého a Šlitra).
–––––
Ach, Irenka pro Irenku,
v sobě mám z čeho jsem venku.
Spíš, ako mi v tieni bledne
tvár písmenko po písmenku.