Udalosť

Klub milovníkov červeného s kolou

zasadal včera U dvoch apoštolov,

kde som pri okne s maľovanou nocou

vyčkával jesenný ťah detských kolotočov.

A vskutku, len čo som sa nahol po drink,

letel nám nad hlavami jeden modrý.

Šupinky Balakrylu na hladine toho drinku

odkazovali síce na sardinku,

no že by som ju vypil priloženou slamkou...

Alebo to bol iba prelet teplovzdušných zámkov.

Bude to v zápisnici milovníkov červeného s kolou,

U dvoch apoštolov.

Rok 1985

Bývame v štvorizbovom na sídlisku Rozkvet.

A to je skoro také, ako v Moskve,

kam pôjdem veľký na Trabante combi,

pomedzi atómové bomby.

Teraz však očakávam bitku,

za nápad žehliť igelitku

s motívom ježka, čo mi dala stará mama,

skôr, než som osud mrzko sklamal.

Z mračien sa medzičasom spustil lejak

a vytrvalo padá, padá do záveja...

Otec si číta Zanea Greya,

kým sa mu stránky nerozgleja.

Rok 1959

Hmkám si melódiu pre jazzové combo,

v ktorom hrám po večeroch na bastrombón,

kde z ženských šijí stúpa vôňa mora,

že ani nepomyslím na honorár –

jazykom hľadám v zube zrnko korku

a usmievam sa pri tom na Barborku,

lebo má na parkete najoblejšie boky...

Winnetou ešte nedorazil do kín.

V modravom svetle so mnou pláva rampa;

päť rokov bude mať môj otec, dobrý klampiar.

Pomedzi stolíky však prešiel Benny Goodman.

Teraz ma nezobuďme.