Smola
Obidné je,
keď spánok neprichádza,
ako sa čakal –
bez zaklopania, od srdca.
A neviem pritom na nič nemyslieť,
ani vybrať si na čo,
ani
prijať, čo sa natíska
samo ako prvé.
A nie je
čím sa v tej tme nasilu rozptyľovať,
nieto ešte,
pre čo sa dobrovoľne nadchnúť.
Ale nevstanem,
nevymocem sa z perín,
zísť do kuchyne,
čakať dôstojne, posediačky,
i keď už nie spánok,
lebo
ešte nemám chuť,
alebo už nemám silu
rezignovať.
Kúzlo
Unavený po robote,
ležím na lavici.
Na bruchu mi zadriemala
mačka (šťastný,
že ma miluje,
dýcham viac bránicou.)
Skúšam sa –
či postrehnem, kedy doznie
hmatový vzruch
po jej doskoku, vedomie,
že sa dotýkame –
kedy prestanem vedieť,
či je ešte tam
alebo už zmizla.
Siesta
Prikladám si
mačku
na boľavé miesta.
Trik
Často keď v slabej chvíli privriem viečka,
je tam,
na blízkom pahorku,
za hlohovým kríkom,
sústredený na cieľ,
stredoveký lučištník.
V ruchu ulice,
v šume kaviarne
nikto nezachytí jemný
šuchot pierok,
zlovestné vržďanie koženej výstroje,
namáhaného dreva.
Len ja sa mimovoľne prihrbím
nad stolom,
stiahnem za hlúčik priateľov
(prepáčte),
nechám
zatieniť stromom.
Alebo len žmurknem
a už mu potichu hľadím
ponad krvavé
plece.