Príbeh

Pofúkam ti

boľavý palec

Bezdrôtovo

Leukoplast premeníš

na úsmev

Pošleme si

lietajúce bozky

Venované Dominike Sorgerovej

Cesta

Jemné hlásky

ma už nehladia

Počuť v nich

kamienky hrboľatej cesty

vypľuté kdesi preč

Vŕzgajú blízko

pod kolesami

Pohľad

V tvári jej vidím

množstvo okien a dverí

ktoré sa už neotvoria

hromadu rozbitého života

Z očí jej vystúpia

sklenené kvapky

zvuky tankov

V diaľke je stále otvorené

Smrť a jej priatelia

Ustielajú si

na lavičkách

dlážkach

v posteliach

Bez vankúšov a perín

známych

a predsa nových

Ich páperie

sa im zamotá

do pohybov

ktoré už nerozpletieš