Príbeh

Pofúkam ti

boľavý palec

Bezdrôtovo

Leukoplast premeníš

na úsmev

Pošleme si

lietajúce bozky

 

Venované Dominike Sorgerovej

 

Cesta

Jemné hlásky

ma už nehladia

Počuť v nich

kamienky hrboľatej cesty

vypľuté kdesi preč

Vŕzgajú blízko

pod kolesami

 

Pohľad

V tvári jej vidím

množstvo okien a dverí

ktoré sa už neotvoria

hromadu rozbitého života

Z očí jej vystúpia

sklenené kvapky

zvuky tankov

V diaľke je stále otvorené

 

Smrť a jej priatelia

Ustielajú si

na lavičkách

dlážkach

v posteliach

 

Bez vankúšov a perín

známych

a predsa nových

 

Ich páperie

sa im zamotá

do pohybov

ktoré už nerozpletieš

Valéria Endreszová-Bednarčíková

(08.01.1993)

Žije v Liptovskom Mikuláši. Je učiteľkou hry na klavíri. Venuje sa poézii. Členkou klubu je od roku 2025.

Ocenenia

Získala 1. miesto v súťaži Literárna Senica Ladislava Novomeského, čestné uznania v literárnych súťažiach Cena Rudolfa Fabryho a Poetická Ľubovňa.

Publikovala

Publikovala v časopise Dotyky a v zborníku Popradského literárneho klubu.

Vydala

Debutovala zbierkou poézie Z vody a zeme (2025).