Autoportrét

Postávam
na tvojich perách
ako nepozvaný zbeh
kreslím ti výčitky...
dnes pastelom
rána
čo čakajú na zastávkach
a kytica
v ktorej prichádzaš
je v kŕči
z toho omylu
Dnes držím prázdno
a zubami nechtami
jazvím
kôru jablone
Tu chcem rásť
do poslednej zimy
počkať
kým sa mesiac vyzlečie
do naha
v tvojej izbe

Deň

Káva dohorieva
z tretieho poschodia
padá vietor
do môjho obitého pohára
ktosi klope
ticho
na všetky moje jazvy
a ja sa skrývam
v slučke tvojho ucha

Lenivé blues

Daždivo mlčím
krok stráca strih
a oči prítmie
celá si pískam
tvoje blues
hra „možno a kedy“
strach v krátkej sukni
ako herečka
už sa len dotknem
hraníc
a nábojov...
výstrel je nablízku
a ja sa učím
stáť
na nevlastných