Meditácia

Takto sa stmieva ozvena

Takto ja

s malými hravými prosbami

Zmáčané šaty mi visia na tele

ako nalepený plagát

ktorý ťa vždy upútal

Všetkým mojim tepnám sa darí

podlízavo tiahnuť k tvojmu srdcu

Pustatina z ktorej mám

aj keď neveríš

hodvábne obavy

Vyvinutá v tom istom rytme

v ktorom si ma uzákonil stratenú

prehľadne smútkujem najdlhšiu cestu

Kde si

Sledujem tvoje ostražité lety

Podpíš sa správnym smerom

a pritiahni ma na Zem

Medzi živými

Vieš kde ťa odkladám

keď púšťam perie z chvosta

a oceľovým zobákom sa dobýjam

do rozkročeného neba

Vedieš ma na popravu

ako svoje svedomie

Si posledným katom

ktorý zohnal milosť

odohnal pažravú šiju sekery

Môžem žiť

No čo so životom

ktorý nie je lodným kapitánom

Čo s nehou

ktorá sa zodrala

na clivote

Uzimenie

Sneh učí lietať krajinu

Váhame

Zima je tvojou milenkou

kým zo seba strhnem staré zrkadlo

a nevystúpim z tvojho sna

uzimene nahá

Včerajšie slová

o chvíľu zovrú

Je ráno

Posaď si ho na plece

A vycvič ako dravca

Vysvetlím ti

že zaspávať znamená

klásť si viečka z očí na vankúš

a báť sa

dlho bolestivo žiť

Ešte mám nočné prsty

neónový vzdych

a ústa plné sústredeného ticha

Zobuď sa

Premeň mi ruky na prosbu