OSKAROVI

Tvrdím ti nezmysly

že vietor nemá farbu

a smrť sa nikdy neodváži priblížiť

že čas bzučí

ako holiaci strojček

a nedobehne cieľ 

a ty sa... 

v bode klamu...

ticho nespýtaš

SAMOTA V A MOL

Keď kúzla nespia

noci sa budia 

ako zlaté havrany

som prietrž farieb 

na tvojej samote

platňa 

čo vozí večnosť

na najvyššom tóne

spiatočný lístok 

do pekla

kde nikto nezhorí

ZMIERENIE

Uviažem sa 

o tvoj prst

ako sentiment

na divokých makoch 

zhasnem červenú

rozhojdám tmu 

na starom moste

šepotom pootváram jeseň

čo sedí 

na dvoch stoličkách

na kolene ťa oklamem

a všetko

čo ostane

ma ticho zamlčí

 KÚZLO 

Ocudzel si 

vo mne

zabíjam dni 

rukou opitého hráča

pohár je do dna

rozbitý 

okno odlieta 

do studených krajín

zožltnutý záprah 

zíva pred domom 

zapriahnutý 

do medených vlasov 

opustená

v žalúdku slnka 

rodím báseň...

XXX

Oplotená...

líham si k tebe 

na dva spánky 

včerajšky češú vlasy zajtrajškom

Homér stláča kľučku meravého slova...

kdesi ma nájdeš 

a kamsi zabudneš

ustlanú ako 

čerešňu 

na pupku záhrady 

V BODE ASYMETRIE

Líham si

medzi prsty krajiny

jedným okom ťa opúšťam 

a druhým vyčkávam

a zakaždým

tá bolesť

dobieha do mojich slov

viem, čo nepovieš

keď búrka sklopí viečka

že moja duša 

má po víne

vždy zopár stehov