Náladová

Slnko je v kóme

dážď v čižmách

dobieha môj tieň

líšky sa vkrádajú

do mojich vlasov...

tak chodia svety

okolo horúcej kaše

a rukoväť môjho tela

je už obchytaná jeseňou

spávam ti na strunách

ako had

a tvoje tóny

hrajú testament

xxx

Na ceste pavúk

s nedotkanou sieťou

krok opilca...

smrť zváža seno

ako za mlada

za oknom

lížem

rany svojich detí

majú strach

ako ja

kradnú si

z mojej ruky

hrášky...

deň je v ôsmom mesiaci

slnko si lúpe

pod úsvitom

pomaranč

Smrtihlav

Bolesť má

dýku v krku

jaskyňu na pupku

a žetón klauna

v poloprázdnom vrecku

zhasnutú cigaru

na vyžmýkanej pere

a v nosnej dierke

zápach jesene

márnosť

v zatuchnutej dlani

ako starci

vždy

keď chcú odísť na život

už ktosi stojí v ceste

xxx

Už dávno

nemám telefón

a na dvere

nik neklopká

len srdce vyzváňa

a ja mu splácam účty

„kedysi“

Ako rozviazané topánky

A knižka

ktorej chýba

na golieri gombík

premrznutý taxík

čo naháňa dážď

v mojom náručí