Situácia

 

Sám seba sa desí, sám sa udáva,

pred tribunálom osamelý stojí,

a hrajú mu len svätci na orloji.

Rozsudok je smrť: tá dlhá, boľavá.

 

Neľutujte ho: všetko si to zaslúžil,

každý deň si hryzúc slabé miesta

a tupú bolesť kládol na piedestál,

že pred štartom už bol na konci síl.

 

Život je predsa dobrodružná dráha,

štrk a prach a v tvári sliny vetra,

do cieľa si v behu kosti pretriasť,

 

to sú tie novodobé romance,

kde víťazom je ten, kto nezaváha,

aj keď pred smrťou sú všetci bez šance.

Matej Barč

(14.08.1993)

 Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa poézii a pokusom o preklad najmä z ruštiny. Členom literárneho klubu je od roku 2009.

Ocenenia

Wolkrová Polianka 2016 (čestné uznanie).

Publikoval

Vertigo, literárny portál Knihy na dosah, Dotyky a zborníky literárneho klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydal

Samostatne knižne doposiaľ nepublikoval.