xxx

I 

Prilepený k strachu čakám

po zvítaní odchod: A kam?

Z mojich vlastných prianí

si ťa neuchránim.

Ako by som mohol?

Sotva pohnem nohou,

zakopnem a spadnem,

preberám sa na dne.

Túžbami si pletiem povraz,

na ktorý ťa vešiam.

Ešte jedna rana pod pás,

nech sa mŕtvi tešia.

A keď potom veľmi nebudeme,

odbočím a zas sa vrátim k téme.

Jednoduchá rovnica:

čo nemám, ti požičiam.

II.

Prídeš len ty – za nás všetkých,

budeš zvláštne sama.

Neviem, ako v ľuďoch klietky

otvárať.

Sem-tam sa ti popred srdce zatáram,

zastavím a poviem. Neboj sa ma.

Na strach z ľudí si už pristará.

O nás sa tu vopred nikto nestará,

vyárenduj miesto a kúp colu.

nie sme slušní, no konečne spolu.

III.

Pre seba sa nikdy neutrápim

dostatočne.

Neviem, ako pijú chlapi.

Čo si so mnou počnem?

Ak ma neobídu vlaky,

v jednom z nich sa zveziem.

Za kým?

Neviem celkom presne.

Keď ťa veľmi bolí, povedz,

Čo máš nové.

Nehanbi sa. A vôbec.

Toto nie je spoveď.

Prídeš ešte predtým ako kroky.

Unavený budem čakať dokým

sa opäť niečo nestane.

Zhovievavý ako prvé meškanie.