xxx

Chcem sa priviesť do teba,

byť tvojím mlčaním,

časťou tvojho verím,

ktoré sa zapečatí v slovách.

Potom už nebude rozdiel

medzi som a sme

a ja

si už nebudem stáť v ceste.

xxx

Čakáš

zatvorený vo vlastnom

na vyznania, ktoré sa raz stanú.

Na čas

keď ti z rúk spadne obava

o príliš periférne veci.

Keď pochopíš

kto ťa tvorí a pre koho si.

Večer

Počuješ? Tak zvoní stmievanie,

čas, keď zem otvára ústa do čierna.

Na hraniciach svojich krajín

oblaky ustieľajú nebo.

A ty si opäť preberáš

prstami po samote.

Za stolom.

Ostrý uhol slova

Už som mal dávno vysloviť,

zo všetkých strán poobracané vety.

Vylúhovaný strach odniesť

na rukách k vode.

Už som mal dávno povedať,

ako bolí, keď si iba spomienka

a nádej.

Už som mal mať dávno jasno.

Zatiaľ si čas slabikujem básňou.