V názve je jeho meno

ukáž mi spôsob

akým sa ťa zbaviť

zbaľ do novín moju bielu kožu

a vyhoď ju von

neprestávaj kým si mi ľahostajný

viem že sa raz rozbehneš

a zostanú len

zlomené rámy našich dvier

Nasledovať

ako domino

príliš rýchlo a zbytočne

ruším signály blízkych ostrovov

zatiaľ čo sa potkýnam

o tvoje morské riasy

kedysi som zbierala koraly

a prázdne mušle

plietla z nich biče

veľkosti tvojho predlaktia

bolo počuť more

a nevidieť rany

topiť sa

ako nemrznúca zmes

v tvojom žalúdku

trochu horká

trochu z lásky

rýchlo zbytočne previnilo

Pastel

nedá sa to udržať

volanie sušených rýb mi nadvihuje šaty

Som ešte tu, keď ti ležím v nížinách?

klzká ako voskovky

na drsnom povrchu sa mením

jahodová drvina, korálky a špina

všetky podoby sú v ženskom rode

a na každé áno je jeden plač

tak prečo nechápeš

že aj zbohom je láska

Vravíš: Už dlho si nič nenakreslila.