Hniezda

Jakub, zlez dolu!

Nezleziem.

Povedala som ti, zlez dolu!

Mne sa tu páči.

Veď ty zlezieš!

A nezliezol. Ani v ten deň, večer, ani nasledujúci deň. Uvil si hniezdo. Darmo ho matka prosila, hrozila, sľubovala. Sedel na tom strome a radostne sa rozhliadal. Ten strom zasadil v sebe, za jednu jedinú prebdetú noc ho nechal vyrásť a vyliezol do jeho koruny. Lebo tam sa cítil najlepšie. Nohy spustil dole, holými prstami brnkal na konárikoch.

Jakub, kde si?

Kde by som bol? Tu!

Neklam!

Syn neklamal. Bol tam a ukladal si do pamäti snímky. Odkedy mu rodičia kúpil fotoaparát, fotografoval všetko a každú vec z troch strán. Potom zábery spájal do trojjediného. Raz si povedal, že predmety síce majú tri pohľady, ale chýba im trojjediný čas. Nevedel, ako to urobiť. A vtedy vyliezol do koruny, sedel v hniezde, aby mohol rozmýšľať. Kým na to prišiel, našla ho dospelosť.

Si dospelý človek.

Som.

Si dospelý muž. Čím sa budeš živiť?

Jakub mal odpovedať pravdivo, ale bol dospelý, a preto povedal

Poctivou prácou.

Prestaň. Pýtal som sa, čím sa budeš živiť.

Veď som povedal.

Neveľmi presne. Abstraktne.

Ako?

Nijako.

Jakub chcel vyliezť na strom, ale v poslednej chvíli zbadal, že matka náhle zostarla. Rýchlo povedal.

Som profesionálny fotograf.

A to má byť čo?

Nevieš, čo je to fotograf?

Stačí, že sme v rodine mali jedného blázna.

Otec tým myslel svojho prastarého otca. Bol komediant a živil sa tým, že spal v jednej klietke s tigrom. Jakub ešte raz zopakoval.

Som pro fe sio nál ny fotograf.

Fíha! To je výhra. A čo si odfotografoval?

Toto.

Jakub vyliezol do hniezda, priniesol nafotené veci zo svojho života. Jakubov otec síce nerozumel teórii fotografie, ale množstvo albumov mu zobralo reč a zobrazilo ju z troch strán. Toto bola jeho prvá snímka a posledná snímka prvej etapy Jakubovho života. Lebo otec mlčky kývol, čo znamená aj áno, aj nie.

No vidíš, je šikovný.

Som šikovný.

To sa uvidí!

Prečo mu neveríš?

Lebo nič nepredal.

S vierou Jakubovho otca a všeobecne otcov to býva zložitejšie. Mužský pohľad je iný ako ženský. Začína tam, kde začína overená realita alebo jej tušenie. Jakub bol veľmi dobrý fotograf. Hlavne kvôli tomu, že často rozmýšľal o časovom rozmere záberu. Takže všetky snímky vyzerali tak, že budú o chvíľu pokračovať. Rodičia boli hrdí na Jakuba.

No vidíš!

Vidím.

Neveril si mu.

Ja?

Ty!

Ty si stále vravela, že sa tvári ako vták na strome.

Ja?

Ty!

Poznala som to už pred narodením.

Matka mala pravdu. Už predtým, než Jakuba vybrali z jej tela, cítila ho ako vtáčika, ako rybku, ako človiečika. A od chvíle, keď jej ľudským hlasom povedal, že objavil iný svet, vedela, že ho stráca. Ale ako to mala povedať mužovi, otcovi s divným komediantskym prapredkom? Matka vždy nasleduje syna. Sadí v sebe jadro stromu, ktoré potom nechá vyrásť.

Matka, sedíš vedľa mňa?

Sedím.

Aj ty si zasadila?

Som predsa tvoja mama.

Tušil som to.

Sedia na stromoch vedľa seba a rozprávajú sa. Spievajú. Ona učí syna, on učí matku. Šťuká spúšťou, robí fotografie, vešia ich namiesto lístia. Otec privolá vietor, ktorý fotografie posiela dole. Kladie ich vedľa seba do náhodných súvislostí. Otec je na máloktorej. Ale práve tá máloktorá víťazí. Muž s veselou tvárou.

Máš talent.

Mám otca a matku.

A hniezdo.

A sestru a brata.

Jakub má sestru a brata. Ešte sa hľadajú. Jedia semiačka a kôstky namiesto toho, aby im našli teplú jamku na vyklíčenie. Sestra je Magdaléna a brat Ondrej. Magdaléna je posadnutá kvetmi. Má ich vôňu, rozpráva ticho ako nezábudky. Vyhľadáva tônisté miesta. Brat Ondrej je chorý. Jeho choroba má dejiny, ktoré si priniesol jeho prapredok z Balkánu v klietke s tigrom. Vraví a pohybuje sa ako meč. Je ostrý, kalený. Umelecké dielo so zárezom na vytekajúcu  krv. Jakub ho odfotografoval tak, že predbehol čas. Na fotografii vidieť Ondreja pred-počas-po šermiarskom výpade. Záber je trochu rozostrený, ale to len preto, že Jakub hľadal ten správny pohľad. Pri digitálnom zábere by si zachoval čistotu a jasnosť Miróovej kresby, ale obrazu by chýbal temperament a melanchólia meča. Ondrej nevidí svoju tvár.

Kde som?

Tu.

Táto čiara?

Si ako záblesk čepele.

A kde je krv?

Nie je. Nefotografoval som krv.

Tak to potom nie je obraz víťazstva.

Jakub vylezie do hniezda a hľadá súhru tieňov a farieb medzi krvou a víťazstvom. Ondrej švihá vlasmi, rukami, celým telom. Poseká vzduch až cítiť ozón. Magdaléna kvitne a vraví.

Ach. Vzduch po búrke.

Ondrej ju takmer presekol. Našťastie iba takmer. Rýchle sa zasunie do pošvy. Jeho ďalší osud ho nezaujíma. Na dobrodruhov treba čo najrýchlejšie zabudnúť. Magdaléna vylezie k Jakubovi. Objíme ho.

Jakub, Jakubko, ľúbim ťa!

Ako sestra?

Opeľujme sa.

Zbláznila sa ako brat a prastrýko z Balkánu.

Jakub zlezie dolu a podpáli strom s hniezdom. Začne horieť i matkin. Magda horí. Otec behá okolo plameňov, vyťahuje z nich albumy. Horí ich spoločný život. Oheň náhle končí. Otec padne do popola a plače. Plače. Potom si na tvár nakreslí popolavé čiary, ostrihá vlasy. Upletie z nich povraz, na ktorom chce visieť. Možno. Na ktorý chce uchytiť šťastie. Možno. Lebo toto všetko zachytí Jakub aparátom. Plačúci otec, nahý otec, otec vstávajúci z popola, otec klaun. Prichádza matka, vytasí sa Ondrej, vyrastá kvetná Magdaléna. Samospúšť cvakne, vylieta vtáčik. Všetci vravia

Džem a lekvár

a smejú sa.

Štefan Šimko

(22.06.1956)

Žije v Hrabušiciach, venuje sa próze, dramatickej tvorbe a humoristickým žánrom.
Členom literárneho klubu je od roku 1981.

Ocenenia

Chalúpkovo Brezno a Gorazdov Prešov (viacnásobný laureát), Artur, Slovenské učené tovarištvo Trnava a Jurinova jeseň (laureát), Literárna súťaž Lit. fondu (1. miesto - adaptovaný rozhlasový text), Literárna súťaži Lit. fondu (2. miesto – pôvodná divadelná hra pre deti), Súťaž divadelných textov s dedinskou tematikou (Gajdošík, 2. miesto). Literárny fond - 2. cena v tvorivej súťaži na pôvodný divadelný text, ARTÚR 2021, 13. roč. súťaže pôvodných dramatických textov pre deti a mládež (O záchrane sveta a stratenej múdrosti  - 2. miesto).

Publikoval

Slovenský rozhlas, Učiteľské noviny, časopis RAK, Literárny týždenník, Knižná revue, literárny portál Knihy na dosah a zborníky Posúvanie (2007), PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydal

Koperdani (scenár divadelnej hry pre DS Hviezdoslav - 2009), Janko ½ Jenko, Kmotra smrť, 3 fontainovky, Šibnuté počítadlo... (scenáre naštudovaných hier detskými divadlami). Lilit (scenár pre Divadlo na opätkoch - 2019). Pasenie mamutov ( FAMA art, Spišská Nová Ves 2012), Spod Marcelovho hradu (FAMA art, Spišská Nová Ves, 2021).

Ukážky z tvorby pre rozhlas

Pisár3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Tulák3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Ježišov brat3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Panoptikum30.11.2005; 9:00; Rádio Regina
Lit. spektrum (Loď)25.3.2006; 15:00; Rádio Devín
Učiteľka, Hmla, Katarína Steinstern, Pekná15. 3. 2006, 9,00; Rádio Regina