Okolo ciest

    Konáre pripomínali gotické oblúky vyzdobené jablkami presiaknutými slnkom a šťavou. Začali padať, V noci, keď do korún sadal vietor, poddajne sa spúšťali do priekopy. Hlavne žlté, sladké. Tie, po ktorých tŕpli chlpy na rukách. Dužina s hnedými jadrami jemne šušťala. Tak bolo okolo ciest.

   Keď sa zdalo, že koruny stromov nezachráni pred zlomením ani vietor, objavili sa zberači. Trávu okolo kmeňa udupali, ochutnali plod, šmarili ho ďaleko do poľa a potom strom obrali dočista. Nakoniec objali strom, potriasli ním a všetky opadnuté jablká uložili do iného vreca.

   Niekedy jedno z detí vyliezlo do koruny, zahralo sa na kapitána, čo pozerá z najvyššieho sťažňa. Potom chytilo haluze, zatriaslo nimi. Tí dole vycerili zuby, chytili si temeno, jojkali, zahrali divadlo na smrteľný úraz.

   Zberači nevideli krásu zhasínajúceho slnka medzi lístím. Len dvaja najsilnejší zostali pri plných vreciach. Ostatní zobrali nádoby, napchali do nich mechy a kráčali ako karavána sťahujúceho sa národa. Doma, v potoku si umyjú od prachu a potu celé telo, úchytkom obzrú rovesníkov, porovnajú si s nimi a potom zahryznú do krajca chleba s kusom salámy, čo im podajú matky.

   Mižu, Jani a starý Adam naložili vrecia do auta, ktoré prišlo od Popradu. Adam prerátal a do neodtrhnutého vrecka na košeli vložil peniaze. Šofér kývol rukou, naštartoval a zanechal po sebe pach nafty.

   Príde zajtra a bude prichádzať dovtedy, kým sa stromy nevyprázdnia. Adam kývol na Mižu a Janiho. Kráčajú po okraji cesty zamyslení vyšliapaným chodníkom. Vyhýba sa dedine, vedie do osady. Jani zastal, akoby ho zaujalo západ slnka. Mižu ho postrčil. Jani ukázal na siluetu budovy na pozadí prichádzajúcej tmy. Na neomietnutej budove v tvare hranolu visí tabuľa “POHOSTINSTVO“, hoci nehostí, nepozýva. Láka.

   Došli k nej. Adam vošiel dnu, objednal tri rumy a veľké pivá. Zaplatil a vyšiel von. Za ním vyšla krčmárka s pohármi. Vypili, objednali ešte raz a potom ešte raz. Po pamäti opití kráčali k osade. Prešli vysvietenou ulicou, vstúpili do tmy.

   Keď deti prišli zo školy, dostali chlieb s masťou. Kým došli k ceste, zjedli a ešte by chceli. Zasýtia sa jablkami. Adam čakal, strážil stromy. Palicou kýval na pozdrav autám mieriacim do dediny. Bliknutím svetiel  opätovali pozdrav. Deti namiesto pozdravu začali spievať. Adam mlčal. Myslel na to, že sa mohol oholiť, aby vyzeral ako vážený človek. Biele strnisko brady a fúzov zdôrazňovalo jeho tmavú tvár. Sivé vlasy mal vzadu stiahnuté gumičkou. Mižu s Janim rozdeľovali čavoro ku stromom a potom sa sami pustili do udupávania trávy.

   Po naplnení vriec si zapálili, ponúkli starším chlapcom. Nech nepoškuľujú po nich a nezávidia. Oni budú mať pre ženy výhovorku, kde minuli peniaze. Nie veľa, ale minuli. Kvôli potešeniu detí. Keď chcú byť dospelé, nech vedia.

  Prišlo auto. Adam privítal šoféra, ponúkol cigaretou. Ten počkal na oheň zápalky, hlboko vdýchol dym, palcom ukázal dozadu, kde boli vrecia s jablkami.

  Dlhá odmlka.

  Jednali sa, deti spievali, búchali po kapote. Dievčatko tancovalo, cerilo zuby na šoféra.

   - Ale... cena platí do konca!

   Oslobodené konáre boli bližšie k oblohe. Po okraji cesty sa povaľovali úlomky vetvičiek, rozmliaždené plody. Bližšie k nedeli sa zmrákalo skôr. Chladnejší vzduch prúdil od vrchov a tlačil pred sebou dažďové mraky. Chlapi sedeli na naplnených vreciach. Deti šli krížom cez pole okolo kríža k osade. Auto neprichádzalo. Nad kostolnou vežou preletel blesk, zapichol sa do zeme. Prach sa menil na blatistý povlak, pôda nenásytne pila vlhkosť. Chlapi sa chúlili zazerajúc na Adama. Ten sa postavil a siluetou oproti oblohe pripomínal indiánskeho náčelníka. Zahromžil a kopol do vreca. Roztrhlo sa. Náčelník skákal po jablkách, miagal ich na kašu.

   Potom plný mech rezignovane vyšmaril na plece. Chlapi ho nasledovali.

   Tak skončilo leto. So stekajúcou jablkovou šťavou po pleciach a zablatených nohaviciach. Tridsať kilometrov severnejšie sa rehotal diabol s tvárou šoféra starej dodávky.

Štefan Šimko

(22.06.1956)

Žije v Hrabušiciach, venuje sa próze, dramatickej tvorbe a humoristickým žánrom.
Členom literárneho klubu je od roku 1981.

Ocenenia

Chalúpkovo Brezno a Gorazdov Prešov (viacnásobný laureát), Artur, Slovenské učené tovarištvo Trnava a Jurinova jeseň (laureát), Literárna súťaž Lit. fondu (1. miesto - adaptovaný rozhlasový text), Literárna súťaži Lit. fondu (2. miesto – pôvodná divadelná hra pre deti), Súťaž divadelných textov s dedinskou tematikou (Gajdošík, 2. miesto). Literárny fond - 2. cena v tvorivej súťaži na pôvodný divadelný text, ARTÚR 2021, 13. roč. súťaže pôvodných dramatických textov pre deti a mládež (O záchrane sveta a stratenej múdrosti  - 2. miesto).

Publikoval

Slovenský rozhlas, Učiteľské noviny, časopis RAK, Literárny týždenník, Knižná revue, literárny portál Knihy na dosah a zborníky Posúvanie (2007), PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydal

Koperdani (scenár divadelnej hry pre DS Hviezdoslav - 2009), Janko ½ Jenko, Kmotra smrť, 3 fontainovky, Šibnuté počítadlo... (scenáre naštudovaných hier detskými divadlami). Lilit (scenár pre Divadlo na opätkoch - 2019). Pasenie mamutov ( FAMA art, Spišská Nová Ves 2012), Spod Marcelovho hradu (FAMA art, Spišská Nová Ves, 2021).

Ukážky z tvorby pre rozhlas

Pisár3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Tulák3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Ježišov brat3.5.2004; 9:00; Rádio Regina
Panoptikum30.11.2005; 9:00; Rádio Regina
Lit. spektrum (Loď)25.3.2006; 15:00; Rádio Devín
Učiteľka, Hmla, Katarína Steinstern, Pekná15. 3. 2006, 9,00; Rádio Regina