SPLÝVANIE

„Svetlo je príliš hlboko“

vravia tvoje ruky

ponorené do seba

Učia sa od rýb

ako skromne mlčať

V prúde

sa všetko povie za ne

TIENENIE

Telo sa odráža do seba

a svetlo premieta pohyblivé obrázky

na dušu, ktorá bledne

Nechaj, nech sa stmieva

a oslepí ju šero

HLINA

Krajina sa točí

ako na hrnčiarskom kruhu

Zatiaľ čo sa dívaš

slnko vypaľuje ticho

Vezmeš ho medzi prsty

a prudko zahasíš

V korunách syčí knôt

Vyplaší vtáky

ktoré nebo chytá za chvost

Ich perie

vykríkne do dlaní

NEVLASTNÁ

Medzi telom a sebou

čakám na klíčenie

Až ma raz horiace trávy prekročia

dozriem

kde ma steblá robia najtenšou

Lenka Šafranová

(16.04.1986)

Žije v Košiciach, je študentkou na FFPU v Prešove, odbor slovenský jazyk a literatúra. Píše poéziu a prózu. Členkou klubu je od roku 2009.

Ocenenia

Laureátka Akademického Prešova (2007, 2008, 2009, 2010), súťaže Literární květen 2008Litera 2009Poetická Ľubovňa (2008, 2009, 2011)Literárne šurany 2009 a Rekreatúra 2010Literárna Senica 2009 - Čestné uznanie.

Publikovala

Recenzie v časopisoch Rak a Romboid poéziu v literárnom portáli Knihy na dosah a v zborníku klubu Priúzko (2021).

Vydala

post partum (Zošity súčasnej poézie - Vertigo 2018)