xxx

Vonia tu pažítkovo
ako na stole
mamy.
A ešte orgovánom
a ešte oblátkou,
ktorou si ťa
kladiem na jazyk.
A všetky slová ozeleneli od hanby,
lebo nikde
nie je ako doma.

xxx

Narátam si
štyri struny
z cigánskeho plaču
a zabudnem
ako oni.

Prebudím sa
o sto rokov
a znova ti
vypoviem to isté.

Si máj virtuóz
a ja som tvoje husle.

...a prišla smutná zima

Múdry Džino
si nasolil barana,
aby mal celú zimu
v kožuchu
a na druhý deň
sa obesil.
Práve sa zbierali
zemiaky
a všetky vrany
to hneď' vyškriekali
po poli.
Niektoré aj
plakali...
Naložený v liehu,
možno sa i teraz
usmieva
ako pekne sa im
vyvliekol z obojka.
Len deti už nemajú
do koho triafať gule.