x x x

Pomaly sajem

tvoje kokosové víno.

Rozpúšťam ťa,

zlato,

zlatko...

Dojemný ako

antická socha

padáš až na dno

Atlantídy,

aby sme sa spolu

ulovili a pili

do nemoty

opojení časom.

Opakovanie

Keď bolíš

ako za nechtom trieska,

mlčíš

a ja chcem vrieskať,

vtedy si spomeniem

na žeravé uhlie na jazyku

a ďalšie rady mŕtvych žien

z nášho domu

o tom,

že láska je len

olovená guľka v hrudi

a všetci chlapci

raz dorastú

na vojakov.

Spomínam

Mala vrecká deravé

ako ruky nemotorného Laca,

ako mince kotlára

na cestách

pod plachtou,

ako nočné nebo.

Ale mala mňa.

Boli sme bohaté.

Bolo nám fasa.

x x x

Mám slzy na krajíčku

čokoládovo

horké

a myšlienky rozpustené

ako vlasy

Viktorky nad splavom.

V takých chvíľach

chcem túlavo zabudnúť,

že som iba

navždy

tvoja

žena.